1. Povinné predprimárne vzdelávanie
   1. Všeobecné údaje

Plniť povinné predprimárne vzdelávanie musí každé dieťa, ktoré do 31. augusta (vrátane):

• dovŕši päť rokov veku, t. j. dieťa podľa § 28a ods. 1 školského zákona,
• dovŕši päť rokov veku a povinné predprimárne vzdelávanie plní formou individuálneho vzdelávania, t. j. dieťa podľa § 28b ods. 2 školského zákona,
• dovŕši šesť rokov veku, ale nedosiahlo školskú spôsobilosť, t. j. dieťa podľa § 28a ods. 3 školského zákona bez ohľadu na to, či plnilo povinné predprimárne vzdelávanie formou individuálneho vzdelávania – toto dieťa bude pokračovať v plnení povinného predprimárneho vzdelávania ešte jeden školský rok,
• nedovŕši päť rokov veku, ale jeho zákonný zástupca k žiadosti o vedenie dieťaťa ako dieťaťa plniaceho povinné predprimárne vzdelávanie predloží súhlasné vyjadrenie príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a súhlasné vyjadrenie všeobecného lekára pre deti a dorast, t. j. deti podľa § 28a ods. 5 školského zákona,
• dovŕši päť rokov veku, ale zo zdravotných dôvodov je oslobodené od povinnosti dochádzať do materskej školy, lebo mu jeho zdravotný stav neumožňuje vzdelávať sa, t. j. dieťa podľa § 28a ods. 6 školského zákona.
  2. Dieťa, pre ktoré je povinné predprimárne vzdelávanie povinné
     1. Vek dieťaťa

Pre dieťa, ktoré dosiahne päť rokov veku do 31. augusta, ktorý predchádza začiatku školského roka, od ktorého bude dieťa plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škole, je predprimárne vzdelávanie povinné.

1. 1. 2. Dĺžka trvania povinného  predprimárneho vzdelávania

Povinné predprimárne vzdelávanie v materskej škole trvá jeden školský rok.  Deti, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, sa na predprimárne vzdelávanie prijímajú prednostne.

1. 1. 3. Miesto povinného  predprimárneho vzdelávania

Povinné predprimárne vzdelávanie plní dieťa v materskej škole v obci, v ktorej má trvalý pobyt, teda v spádovej materskej škole, ak zákonný zástupca pre dieťa nevyberie inú materskú školu, do ktorej ho riaditeľ tejto materskej školy prijme, ak je dostatok kapacít.

V spádovej materskej škole má takéto dieťa garantované prijatie, ak sa pre ňu zákonný zástupca rozhodne.

Riaditeľ materskej školy na povinné predprimárne vzdelávanie zo zákona  prijíma deti v nasledovnom poradí:

• s trvalým pobytom v danej obci, v ktorej má konkrétna materská škola sídlo a deti umiestnené v zariadení na základe rozhodnutia súdu (ide o deti umiestnené buď v „kamenných“ centrách pre deti a rodinu = bývalé detské domovy alebo v ich organizačných zložkách, v profesionálnych rodinách),
• deti, ktoré majú trvalý pobyt v obci, v ktorej nie je zriadená žiadna materská škola,
• deti, pre ktoré bude predprimárne vzdelávanie povinné, ktorých zákonný zástupca si vybral inú, ako spádovú materskú školu.
  1. 4. Zmena bydliska počas plnenia povinného predprimárneho vzdelávania

Ak sa dieťa počas plnenia povinného predprimárneho vzdelávania presťahuje a má novú adresu trvalého pobytu, materská škola, do ktorej „patrí“ podľa trvalého pobytu, sa stáva jeho spádovou materskou školou, v ktorej dieťa plní povinné predprimárne vzdelávanie. Do tejto materskej školy musí byť dieťa prijaté, ak to dovoľujú jej kapacitné možnosti. Ak sa zákonný zástupca rozhodne po presťahovaní vybrať pre svoje dieťa inú materskú školu, ako je jeho spádová materská škola podľa novej adresy trvalého pobytu, o jeho prijatí rozhoduje riaditeľ tejto vybratej materskej školy s ohľadom na aktuálne kapacitné možnosti danej materskej školy.

1. 1. 5. Povinnosti MŠ vyplývajúce z prijatia dieťaťa z inej spádovej oblasti

Riaditeľ materskej školy, do ktorej bolo dieťa, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, prijaté, je povinný oznámiť túto skutočnosť riaditeľovi spádovej materskej školy podľa miesta trvalého pobytu daného dieťaťa.

1. 1. 6. Dieťa navštevujúce MŠ pred plnením povinného predprimárneho vzdelávania

Dieťa, ktoré navštevuje materskú školu pred dovŕšením veku, od ktorého je predprimárne vzdelávanie povinné, sa plynulo stane dieťaťom plniacim povinné predprimárne vzdelávanie.

Skutočnosť, že dané dieťa od určitého školského roku plní povinné predprimárne vzdelávanie, sa vyznačí v osobnom spise dieťaťa.

1. 1. 7. Dieťa prestupujúce z inej materskej školy  

Ak sa zákonný zástupca rozhodne, že dieťa, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, prihlási do našej materskej školy, teda inej ako je tá, ktorú jeho dieťa navštevovalo pred začiatkom plnenia povinného predprimárneho vzdelávania:

• požiada o prijatie svojho dieťaťa,
•  tejto žiadosti priloží aj potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti od všeobecného lekára pre deti a dorast obsahujúce aj údaj o povinnom očkovaní dieťaťa,
•  ak pôjde o dieťa so ŠVVP, k žiadosti o prijatie priloží vyjadrenie príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a odporučenie všeobecného lekára pre deti a dorast (toto odporúčanie môže byť aj súčasťou potvrdenia o zdravotnej spôsobilosti).

O jeho prijatí sa rozhoduje tak, ako je uvedené v bode 1.2.3

1. 3. Ukončenie predprimárneho vzdelávania

Predprimárne vzdelanie dieťa podľa § 16 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z. zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „školský zákon“) získa absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v materskej škole. S účinnosťou od 1. januára 2021 je dokladom o získanom predprimárnom stupni vzdelania osvedčenie o získaní predprimárneho vzdelania (ďalej len „osvedčenie“). Osvedčenie sa vydáva na predpísanom tlačive schválenom ministerstvom školstva v štátnom jazyku.

Osvedčenie sa v materskej škole vydáva na konci obdobia školského vyučovania s dátumom 30. jún príslušného kalendárneho roku.

Deti, ktorým bolo vydané osvedčenie, môžu navštevovať ďalej materskú školu až do konca príslušného školského roku, t. j. do 31. augusta.

Vydaniu osvedčenia nepredchádza žiadne hodnotenie dieťaťa. O vydaní osvedčenia sa urobí záznam v osobnom spise dieťaťa. V súlade s § 3 ods. 1 a 2 vyhlášky MŠ SR č. 326/2008 Z. z. na základe žiadosti zákonného zástupcu dieťaťa aj materská škola má povinnosť vydať odpis osvedčenia.

1. 4. Dieťa pokračujúce v plnení povinného predprimárneho vzdelávania

Ak dieťa po dovŕšení šiesteho roka veku nedosiahne školskú spôsobilosť, riaditeľ materskej školy podľa § 5 ods. 14 písm. f) zákona č. 596/2003 Z. z. rozhodne o pokračovaní plnenia povinného predprimárneho vzdelávania.

Inštitút „pokračovanie plnenia povinného predprimárneho vzdelávania“ sa uplatní vo vzťahu k deťom, u ktorých sa na základe záverov odborného vyšetrenia preukáže, že pokračovanie v predprimárnom vzdelávaní bude na prospech ich osobnostného rozvoja a rozvoja ich kľúčových kompetencií nevyhnutných na zvládnutie plnenia povinnej školskej dochádzky v základnej škole

1. 1. 1. Rozhodovanie riaditeľa školy

Pri rozhodovaní o pokračovaní povinného predprimárneho vzdelávania nerozhoduje  riaditeľ školy  sám, ale podkladom pre rozhodnutie riaditeľa vo veci pokračovania plnenia povinného predprimárneho vzdelávania je podľa § 28a ods. 3 školského zákona vždy predloženie:

• písomného súhlasu príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie,
• písomného súhlasu všeobecného lekára pre deti a dorast a 
• informovaného súhlas zákonného zástupcu.

Po predložení uvedených súhlasov následne riaditeľ školy podľa § 5 ods. 14 písm. f) zákona č. 596/2003 Z. z. vydá rozhodnutie o pokračovaní povinného predprimárneho vzdelávania a uvedenú skutočnosť zaznamená aj v osobnom spise dieťaťa.

Ak dieťa ani po pokračovaní plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole nedosiahne školskú spôsobilosť, začne najneskôr 1. septembra, ktorý nasleduje po dni, v ktorom dieťa dovŕšilo siedmy rok veku, plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škole.

Ak dieťa ani po pokračovaní plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole nedosiahne školskú spôsobilosť, začne najneskôr 1. septembra, ktorý nasleduje po dni, v ktorom dieťa dovŕšilo siedmy rok veku, plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škole.

1. 1. 2. Ukončenie predprimárneho vzdelávania pri pokračovaní plnenie

Ak bude dieťa pokračovať v plnení povinného predprimárneho vzdelávania, osvedčenie sa vydá len na konci školského roku, v ktorom pokračovalo v plnení povinného predprimárneho vzdelávania.

1. 5. Dieťa plniace povinné predprimárne vzdelávanie pred dovŕšením piateho roku veku

V § 28a ods. 5 školského zákona je  možnosť, že zákonný zástupca môže riaditeľa materskej školy požiadať, aby bolo na povinné predprimárne vzdelávanie prijaté dieťa, ktoré nedovŕšilo piaty rok veku do 31. augusta. Ide  spravidla o deti:

• s nadaním,
• deti, ktoré dovŕšia päť rokov veku v priebehu mesiaca september, ktorých zákonní zástupcovia v nasledujúcom školskom roku požiadajú o výnimočné prijatie na plnenie povinnej školskej dochádzky pred dovŕšením šiesteho roku veku dieťaťa podľa § 19 ods. 4 školského zákona.

Rodič je v tomto prípade povinný najneskôr do 31. augusta daného roku  riaditeľovi predložiť:

• súhlasné vyjadrenie príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a 
• súhlasné vyjadrenie všeobecného lekára pre deti a dorast.
  6. Individuálne vzdelávanie dieťaťa, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné
     1. Pojem individuálne vzdelávanie

Individuálne (predprimárne) vzdelávanie sa chápe ako ekvivalent plnenia povinného predprimárneho vzdelávania realizovaného inštitucionalizovanou formou povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole zaradenej v sieti škôl a školských zariadení SR. Dieťa pri plnení povinného predprimárneho vzdelávania formou individuálneho vzdelávania neprestáva byť dieťaťom kmeňovej materskej školy.

1. 1. 2. Dôvod individuálneho  vzdelávania

Podľa § 28b ods. 2 školského zákona, formou individuálneho vzdelávania môže povinné predprimárne vzdelávanie plniť dieťa, ktorého:

• zdravotný stav mu neumožňuje plniť povinné predprimárne vzdelávanie v kmeňovej materskej škole (nejde ale o dieťa podľa § 28a ods. 6 školského zákona),
• zákonný zástupca o to požiada materskú školu
  1. 3. Špecifiká prijatia na individuálne vzdelávanie

Každé dieťa, ktorého zákonný zástupca písomne požiada o povolenie individuálneho vzdelávania dieťaťa, musí:

• byť najskôr prijaté do kmeňovej materskej školy (ak do piateho roku veku nenavštevovalo materskú školu) alebo
• už byť dieťaťom kmeňovej materskej školy (ak ju už navštevuje pred tým, ako sa pre neho predprimárne vzdelávanie stane povinným).
  1. 4. Prijatie dieťaťa na individuálne vzdelávanie  zo zdravotných dôvodov

Predprimárne vzdelávanie dieťaťa, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa § 28b ods. 2 písm. a) školského zákona, teda „zo zdravotných dôvodov“, bude zabezpečovať kmeňová materská škola v rozsahu najmenej dve hodiny týždenne.

 Učiteľ, ktorý bude personálne zabezpečovať individuálne (predprimárne) vzdelávanie dieťaťa podľa § 28b ods. 2 písm. a) školského zákona, na konci polroku príslušného školského roku predloží riaditeľovi kmeňovej školy písomnú správu o individuálnom (predprimárnom) vzdelávaní daného dieťaťa.

1. 1. 5. Prijatie dieťaťa na individuálne vzdelávanie  na žiadosť rodiča

Ak pôjde o dieťa, ktorého rodičia požiadanú o individuálne vzdelávanie, podľa § 28b ods. 2 písm. b) školského zákona, žiadosť zákonného zástupcu o povolenie individuálneho vzdelávania musí obsahovať:

1. meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu dieťaťa,
2. obdobie, na ktoré sa má individuálne vzdelávanie povoliť,
3. dôvody na povolenie individuálneho vzdelávania,
4. meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorá bude uskutočňovať individuálne vzdelávanie dieťaťa, ktorému má byť povolené individuálne vzdelávanie, a doklady o splnení kvalifikačných predpokladov podľa odseku 4 § 28b školského zákona,
5. ďalšie skutočnosti, ktoré majú vplyv na individuálne vzdelávanie dieťaťa.

Výdavky spojené s individuálnym vzdelávaním dieťaťa podľa § 28b ods. 2 písm. b) školského zákona znáša zákonný zástupca.

1. 1. 6. Zrušenie individuálneho vzdelávania

Povolenie individuálneho vzdelávania dieťaťa podľa § 28b ods. 2 písm. b) školského zákona môže  riaditeľ kmeňovej materskej školy zrušiť:

• na žiadosť zákonného zástupcu,
• na základe odôvodneného návrhu fyzickej osoby, ktorá uskutočňuje individuálne vzdelávanie dieťaťa,
• na návrh hlavného školského inšpektora,
• ak sa neplní obsah individuálneho vzdelávania.

Ak bude mať dieťa zrušené individuálne vzdelávanie z niektorého z dôvodov podľa § 28 ods. 8 školského zákona, bude bezodkladne, nasledujúci deň po dni, v ktorom bolo toto rozhodnutie vydané zaradené do príslušnej triedy kmeňovej materskej školy a začne plniť povinné predprimárne vzdelávanie v kmeňovej materskej škole formou pravidelného denného dochádzania v pracovných dňoch v rozsahu najmenej štyri hodiny denne podľa § 59a ods. 5 školského zákona.

1. 1. 7. Individuálny  program

Individuálny program vypracúva zástupkyňa materskej školy v spolupráci s triednou učiteľkou v triede detí s povinných predprimárnym vzdelávaním. Ciele a obsah vzdelávania sú v súlade so štátnym vzdelávacím programom, na základe ktorého je vypracovaný školský vzdelávací program pre materskú školu. V individuálnom programe sú zahrnuté všetky oblasti vzdelávania:

JAZYK A KOMUNIKÁCIA

MATEMATIKA A PRÁCA S INFORMÁCIAMI

ČLOVEK A PRÍRODA

ČLOVEK A SPOLOČNOSŤ

ČLOVEK A SVET PRÁCE

UMENIE A KULTÚRA – HUDOBNÁ VÝCHOVA

UMENIE A KULTÚRA – VÝTVARNÁ VÝCHOVA

ZDRAVIE A POHYB

 

1. 7. Oslobodenie dieťaťa od povinnosti dochádzať do materskej školy zo zdravotných dôvodov

Ak je dieťa, ktoré  dosiahne päť rokov veku do 31. augusta avšak má nepriaznivý zdravotný stav, ktorý mu neumožní vzdelávať sa až do pominutia dôvodov, môže zákonný zástupca požiadať riaditeľa spádovej materskej školy podľa § 59a ods. 1 školského zákona o oslobodenie od povinnosti dochádzať do materskej školy a k žiadosti podľa § 28a ods. 6 školského zákona priloží:

• písomný súhlas všeobecného lekára pre deti a dorast,
• písomný súhlas zariadenia výchovného poradenstva a prevencie.

Dieťaťu sa neposkytuje žiadne vzdelávanie ani v materskej škole, ani individuálnym vzdelávaním, až do pominutia dôvodov, pre ktoré došlo k oslobodeniu.

1. 8. Zanedbávanie riadneho plnenia povinného predprimárneho vzdelávania

Za nedbanie o riadne plnenie povinného predprimárneho vzdelávania, ktoré môže vyústiť do uplatnenia inštitútu „osobitného príjemcu rodinných prídavkov“ podľa zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 600/2003 Z. z.“) sa považuje:

• nesplnenie povinnosti zákonného zástupcu prihlásiť dieťa na plnenie povinného predprimárneho vzdelávania,
• neospravedlnené vynechávanie predprimárneho vzdelávania.

Ak zákonný zástupca nebude dbať o riadne plnenie povinného predprimárneho vzdelávania, riaditeľ materskej školy má podľa § 5 ods. 15 zákona č. 596/2003 Z. z. povinnosť oznámiť obci (v ktorej má dieťa trvalý pobyt) a úradu práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého pobytu danú skutočnosť.

1. 9. Školská zrelosť

Vyšetrenie  školskej zrelosti uskutočňuje školská psychologička, ktorá spolupracuje s učiteľkami materskej  školy a rodičmi pri posudzovaní pripravenosti detí na zaškolenie. V prípade nezrelosti v rôznych oblastiach navrhuje možnosti na rozvoj intelektových, osobnostných, emocionálnych, sociálnych a iných schopností, poskytuje poradenstvo rodičom, pracuje so samotnými deťmi. V prípade detí s pokračovaním v predprimárnom vzdelávaní, u ktorých bola diagnostikovaná školská nezrelosť, týmto deťom poskytuje individuálnu výchovu a vzdelávanie.

 

 

 

2. Obsah vzdelávania v povinnom predprimárnom vzdelávaní

Obsah vzdelávania v povinnom predprimárnom vzdelávaní vychádza z požiadaviek štátneho vzdelávacieho programu a zahŕňa rozvoj všetkých vzdelávacích oblastí:

JAZYK A KOMUNIKÁCIA

MATEMATIKA A PRÁCA S INFORMÁCIAMI

ČLOVEK A PRÍRODA

ČLOVEK A SPOLOČNOSŤ

ČLOVEK A SVET PRÁCE

UMENIE A KULTÚRA – HUDOBNÁ VÝCHOVA

UMENIE A KULTÚRA – VÝTVARNÁ VÝCHOVA

ZDRAVIE A POHYB

1. 1. Metódy výchovno-vzdelávacej činnosti

Vo výchovno-vzdelávacom procese využívame rôzne druhy metód, z ktorých najčastejšie sú využívané zážitkové metódy, kedy dieťa prostredníctvom zážitkov nadobúda nové poznatky a vzťahy na základe osobnej skúsenosti .Dôležité je, čo prebieha vo vnútri dieťaťa, ako sa cíti. Zdôrazňuje potrebu záverečnej reflexie, teda zhodnotenia a pochopenia prežitého kvôli prehĺbeniu

Najčastejšie u detí, ktoré sa pripravujú na prechod do základnej školy využívame predovšetkým tieto metódy zážitkového učenia:

• dialóg a skupinové diskusné metódy (vyjadrovanie názorov detí, vzájomné akceptovanie názorov iných),
• pohybové aktivity (pohybové hry, psychomotorické hry),
• výtvarné aktivity (kresba, maľba, modelovanie, koláž...),
• hudobné aktivity (spev, tanec, počúvanie hudby...),
• písomné aktivity (spoločná tvorba s pomocou učiteľky),
• viacrozmerné aktivity (dramatizácia, hranie rolí, hranie scénok),
• bádateľské aktivity (objavovanie, kooperácia s inými)

Využívame tiež vo veľkej miere metódy tvorivej dramatiky:

• hry na sebaovládanie (Učiteľka menuje rôzne predmety, ktoré deti napodobňujú pohybom – dážď, snehové vločky, padajúce listy zo stromu...),
• hry na predstavivosť (Učiteľka ponúkne deťom pohľad na nejaký predmet a pýta sa: „Čo je to?“),
• hranie rolí (Nie je potrebný scenár hry, ale ak má byť výsledkom nová znalosť, dieťa musí dostať k hre adekvátne inštrukcie),
• inscenačná metóda (Vybrané deti alebo všetky deti inscenujú určité roly podľa simulovanej situácie alebo prežitej skúsenosti. Potom prichádza diskusia zameraná na hľadanie východiska zo situácie. Dôležité je osobné prežívanie detí, emocionálne angažovanie.),
• pantomíma (Deti pohybom celého tela vyjadrujú myšlienky, pocity, zmyslové vnemy, objavujú priestor, menia sa na niečo.),
• improvizácia (Nejde o diskusiu, ale o aktívne konanie podľa literárnej predlohy, životnej situácie a pod.),
• dramatizácia príbehu,
• riadené hranie (Deti rešpektujú pokyny učiteľky.),
• pantomímu (spomalenú, zmrazenú),
• improvizovanú scénu (Učiteľka navodí deťom dramatizáciu časti príbehu prostredníctvom pantomímy, ale aj reprodukovaním dialógu z časti príbehu.),
• tvorivú vizualizáciu (Učiteľka prostredníctvom riadenej imaginácie navodí u detí prežitie úspechu v predstave.),
• tvorbu príbehu (Vymyslený príbeh deti v poslednej fáze dramatizujú).
  2. Vzdelávacie oblasti
     1. Jazyk a komunikácia

Hlavným cieľom vzdelávacej oblasti Jazyk a komunikácia je rozvinutie komunikačných spôsobilostí dieťaťa s využitím špecifického rozvojového potenciálu písanej reči (najmä textov z literatúry pre deti). Oblasť je rozdelená na štyri tematické okruhy:

1. Osvojovanie spisovnej a sociálne primeranej podoby jazyka
2. Porozumenie textu
3. Utváranie predstáv o písanej reči
4. Príprava na zvládnutie zvukovej a grafickej formy písanej reči
   1. 2. Matematika a práca s informáciami

Vo vzdelávacej oblasti Matematika a práca s informáciami ide o to, aby dieťa objavilo matematiku ako súčasť bežného života, aby sa rozvíjalo jeho matematické myslenie a jeho predpoklady pre neskoršie školské vzdelávanie. Dieťa si má v tomto veku utvárať predstavu o číslach, rozvíjať schopnosť počítať a pracovať s číslami v rôznych bežných životných situáciách. Prostredníctvom manipulačných činností má získať skúsenosti zo základov geometrie. Súčasťou matematickej prípravy detí je rozvoj  logického myslenia, zdôvodňovanie vlastného riešenia a rozhodnutia. Oblasť je rozdelená na štyri tematické okruhy:

1. Čísla a vzťahy
2. Geometria a meranie
3. Logika
4. Práca s informáciami
   1. 3. Človek a príroda

Cieľom je, pozorovania a bádanie prírody. Vzdelávanie dieťaťa v prírodovednej oblasti je potrebné zamerať n na rozvoj predstáv o vybraných prírodných javoch a predmetoch. Potrebné je viesť ho k skúmaniu toho, ako sa určité javy, situácie menia. Dieťa sa učí objektívne skúmať prírodu. Oblasť je rozdelená na päť tematických okruhov:

1. Rastliny
2. Živočíchy
3. Človek
4. Neživá príroda
5. Skúmanie prírodných javov
   1. 4. Človek a spoločnosť

V rámci vzdelávacej oblasti Človek a spoločnosť sa dieťa zoznamuje so svojím sociálnym prostredím. V tejto oblasti nerozvíja iba intelekt dieťaťa, ale aj jeho osobnostné charakteristiky, vrátane zvládania emócií a osvojovania si schopností spolužitia s druhými ľuďmi. Oblasť je rozdelená na desať tematických okruhov:

1. Orientácia v čase
2. Orientácia v okolí
3. Dopravná výchova
4. Geografia okolia
5. História okolia
6. Národné povedomie
7. Ľudia v blízkom a širšom okolí
8. Základy etikety
   1. 5. Človek a svet práce

Vzdelávacia oblasť Človek a svet práce je zameraná na rozvoj praktických zručností, ktoré súvisia  s prácou v zmysle profesie,  povolania, a s akoukoľvek fyzickou aktivitou, ktorá je zameraná na vykonávanie bežných činností v domácnosti, na dvore, v záhrade. Dôraz sa kladie aj na rozvoj myslenia, vďaka ktorému sa stáva práca s materiálmi a nástrojmi efektívnejšia, pričom upriamujeme pozornosť aj na ekologickú, či ekonomickú stránku práce. Osobitým zámerom je počiatočný rozvoj technického myslenia, ktoré umožňuje dieťaťu tvorivo konštruovať, či riešiť jednoduché technické problémy. Oblasť je rozdelená na tri tematické okruhy:

1. Materiály, ich vlastnosti a spracovanie
2. Konštruovanie
3. Remeslá a profesie
   1. 6. Umenie a kultúra – hudobná výchova

Cieľom hudobnej výchovy je rozvíjať základné hudobné schopnosti a hudobné prejavy detí, ktoré sa stanú základom pre ich ďalšie prijímanie, chápanie, či predvádzanie hudby vo všetkých jej podobách. Prostredníctvom vhodných hudobných podnetov sa zároveň vytvára ich vzťah k národným kultúrnym hodnotám. Oblasť je rozdelená na šesť tematických okruhov:

1. Rytmické činnosti
2. Spevácke činnosti
3. Inštrumentálne činnosti
4. Počúvanie hudby
5. Hudobno-pohybové činnosti
6. Hudobno-dramatické činnosti
   1. 7. Umenie a kultúra – výtvarná výchova

Vo výtvarnej výchove si dieťa prostredníctvom hrových výtvarných činností s rôznymi materiálmi a nástrojmi rozvíja svoju fantáziu a tvorivosť, schopnosť vyjadriť svoje predstavy obrazom alebo plasticky. Pritom zároveň cibrí svoje manuálne zručnosti a návyky. Na týchto činnostiach sa v harmonickom vzťahu podieľajú všetky zložky osobnosti: zmysly, cítenie, rozmýšľanie, schopnosť chápania, obrazotvornosť, fantázia, temperament... Preto sa prostredníctvom nich rozvíja osobnosť dieťaťa. Oblasť je rozdelená na šesť tematických okruhov:

1. Plošné výtvarné činnosti
2. Priestorové výtvarné činnosti
3. Výtvarné činnosti s farbou
4. Hrový (spontánny) výtvarný prejav
5. Medzizmyslové vnímanie
6. Vnímanie a spoznávanie umeleckých diel
   1. 8. Zdravie a pohyb

Hlavným cieľom vzdelávacej oblasti Zdravie a pohyb je viesť dieťa k osvojeniu nových pohybových zručností, rozvoju pohybových schopností a vytvárať mu príležitosti na osvojovanie si poznatkov týkajúcich sa zdravia. Je to oblasť zameraná na pohyb ako prostriedok upevňovania zdravia a na podporu každodenného pohybového režimu.Dieťa má byť prirodzene motivované k pohybovej aktivite a využívať ju v každodennom živote bez pocitu únavy alebo vyčerpania. Oblasť je rozdelená na štyri tematické okruhy:

1. Zdravie a zdravý životný štýl
2. Hygiena a sebaobslužné činnosti
3. Pohyb a telesná zdatnosť
4. Sezónne aktivity a kurzy

 

 

 

3. Práca s deťmi, ktoré nedosiahli školskú spôsobilosť

Deti, ktoré nedosiahli školskú spôsobilosť, pokračujú v povinnom predprimárnom vzdelávaní v materskej škole aj po zavŕšení 6. roku veku. Najčastejšie ide o deti s nerovnomerným vývinom. Ide o deti mierne zaostávajúce za vývinovou úrovňou iných detí v niektorej oblasti rozvoja alebo sú to  deti, ktoré v jednej oblasti rozvoja zaostávajú a v inej, naopak vynikajú. Celá takáto skupina detí si vyžaduje zvýšený individuálny prístup.

U dieťaťa, ktoré v danom veku nedosiahlo školskú zrelosť, je potrebné rozvíjať osobnosť dieťaťa v troch oblastiach:

• v perceptuálno-motorickej oblasti,
• v kognitívnej oblasti,
• v sociálno-emocionálnej oblasti.
  1. Rozvíjanie osobnosti dieťaťa v perceptuálno-motorickej oblasti
     1. Cieľ výchovy a vzdelávania

1. Rozvoj hrubej motoriky

Využívanie aktivít , hier  a cvičení, ktoré sa sústreďujú na rozvíjanie psychomotorických zručností, pohybovej koordinácie, na posilnenie obratnosti a telesnej zdatnosti: napr.:

• Hry na chôdzu a beh v priestore s vyhýbaním, rýchlu reakciu, postreh, vzájomnú ohľaduplnosť a schopnosť poskytovať i prijímať pomoc.
• Hry a cvičenia na precvičenie skoku z miesta i preskoku s rozbehom.
• Hry a cvičenia na zdokonaľovanie chytania.
• Hry a cvičenia na zdokonaľovanie rovnováhy a koordinácie pohybov balansovanie s loptou.
• Hry a cvičenia na vnímanie vlastného tela a priestoru.
• Hry a cvičenia na koordináciu a kultivovaný pohyb.

 

2. Rozvoj jemnej motoriky a vizuomotoriky

Využívanie aktivít , hier  a cvičení, ktoré sa orientujú na precvičenie drobného svalstva rúk, najmä na pohyblivosť prstov a rozvíjanie elementárnych pracovných a technických zručností

• Rôzne imitačné hry s riekankami o prstoch.
• Vydávať zvuky prstami.
• Vymýšľať a tvoriť rôzne tvary a ich významy na základe rôzneho postavenia prstov alebo rúk, ktoré možno ukázať, či napodobniť prstami, alebo urobiť pohyb.
• Vymýšľať s uplatnením fantázie a imaginácie jednoduché príbehy o jednotlivých prstoch ruky.
• Hra “šplhanie prstov”, v ktorej dieťa na základe poznania názvov prstov (palec, ukazovák, prostredník, prstenník, malíček) a rozlišovania pojmov pravá a ľavá ruka vykonáva rôzne pohyby podľa ukážky (pri predvádzaní sme vedľa dieťaťa, nie oproti) a slovného opisu činnosti.
• Aktivity „hry s rukami“, napríklad imaginárna hra "na klavíri".
• Aktivity s modelovacou hmotou.
• Hry s drobnými predmetmi.
• Aktivity s papierom a iným ľahko tvarujúcim materiálom.
• Hry a cvičenia na zautomatizovanie pohybov a zároveň na pochopenie a osvojenie princípu postupnosti “navliekame korálky”.
• Rôzne manipulačné a konštrukčné hry, manipulačné hry na presnosť.
• Aktivity na rozvíjanie zručností vyfarbovania určitej plochy farbou.
• Aktivity na rozvíjanie zručností strihania (aj lepenia).
• Hry a pracovné činnosti „práca s prírodninami“ a „práca s odpadovými materiálmi“.

 

3. Rozvoj  zrakového, hmatového a sluchového vnímania

Využívanie aktivít, hier  a cvičení, ktoré sa orientujú na rozvíjanie zrakového a čiastočne aj hmatového vnímania ako aj na rozlišovanie detailov. Sú zamerané všeobecne na postreh a zrakovú diferenciáciu, napríklad vnímať rozdiely vo vzťahu k rôznym vlastnostiam obklopujúcich reálií – tvar, farba, kvalita, veľkosť, množstvo, usporiadanie opakujúcich sa prvkov a pod.:

• Pozorne vnímať zrakom, pozorovať komplexne a čo najpresnejšie okolitú realitu.
• Všímať si a vnímať zrakom a podľa možností aj hmatom rôzne prírodné, architektonické, technické a iné viac alebo menej nápadné odlišnosti a detaily životného prostredia.
• Postrehnúť a vnímať vizuálne i hmatom rôzne zaujímavosti, odlišnosti a detaily na predmetoch v triede.
• Postupne rozlišovať rôzne zaujímavosti a detaily aj na obrázkoch.
• Prostredníctvom zraku a hmatu rozlišovať, či je ten istý druh vecí vzhľadom na tvar, veľkosť a farbu úplne rovnaký alebo trocha odlišný.
• Zrakom a hmatom skúmať a rozlišovať typickú štruktúru rôznych materiálov.
• Skúmať a rozlišovať veľmi jemné tvarové a farebné detaily na rovnakých veciach alebo prírodninách.
• Rozlišovať stopy ľudí a zvierat.
• Sledovať a rozlišovať línie vzhľadom na tvar, farbu, smer a dĺžku.

 

4. Rozvoj grafomotoriky a počiatočného písania.

Aktivity treba zamerať na tvorbu a vedenie línie, orientáciu na ploche, rozvíjanie sústredenosti a koordinácie, správneho držania písadla, rozvíjanie zmyslového vnímania – najmä zraku, pohybové schopnosti, duševné schopnosti, tvarová pamäť a predstavivosť, pozornosť a sústredenosť.

• pohybové cvičenia – zdokonaliť motoriku, aktívne a pasívne uvoľňovať motoriku;
• pohybovo-akustické – cviky na zlepšenie motoricko-akustickej percepcie: rytmické pohyby prstov, precvičovanie rytmu, zlepšiť motorickú koordináciu;
•  pohybovo-akustické-zrakové: základom je osvojenie sústavy grafických znakov s prvkami počiatočného písania – bod, línie horizontálne, vertikálne, kríženie línií, oblúky, vlnovky, slučky,
• cvičenia zamerané na precvičovanie počiatočného písania : dolný a horný zátrh,  vlnovky, kopčeky, slučky a oblúky, dolné slučky, začiatočný záhyb, hadovky.

 

1. 2. Rozvíjanie osobnosti dieťaťa v kognitívnej oblasti

V tejto oblasti rozvoja osobnosti dieťaťa je potrebné sa zamerať na rozvoj:

• Rozumových schopností dieťaťa – zvedavosť a skúmavosť, mentálne návyky, environmentálne cítenie a správanie, návyky bezpečnosti a ochrany zdravia.
• Jazykových a rečových schopností dieťaťa – správne jazykové a rečové schopnosti a návyky, základy jazykovej a rečovej kultúry.
• Predmatematických schopností dieťaťa – intelektové spôsobilosti, kvantitatívne vzťahy, elementárne základy logického myslenia, presnosť myslenia.
  1. 1. Cieľ výchovy a vzdelávania

1. Rozvíjať sluchové vnímanie

Je potrebné rozvíjať predovšetkým všeobecnú citlivosť sluchu a sluchová diferenciácia, fonematický sluch, hlásková diferenciáciu na základe sluchového vnímania.

Aktivity, hry a cvičenia na sluchovú citlivosť a sluchovú orientáciu:

• Hádankové hry na čo najpresnejšie identifikovanie nehudobných zvukov „uhádni, aký to bol zvuk?".
• Hádankové hry na zistenie zdroja a smeru zvuku.
• Hádankové hry na rozlišovanie detských hudobných nástrojov.

Aktivity, hry a cvičenia, ktoré sa sústreďujú na hláskovú diferenciáciu spojenú aj s analyticko-syntetickými činnosťami:

• V hre odlíšiť prvú slabiku, na ktorú sa začína slovo, vymýšľať čo najviac slov na danú slabiku.
• Odlíšiť a identifikovať hlásku.
• Odlíšiť samohlásku na začiatku slova.
• Vymýšľa slová začínajúce iba na rôzne spoluhlásky.
• Odlíšiť spoluhlásku na konci slova.
• Rozklad slova na jednotlivé hlásky.
• Rozmanité hry a cvičenia so slovami, v ktorých ide o analyticko-syntetické činnosti, možno kombinovať aj s manipuláciou so skutočnými predmetmi, maketami alebo obrázkami, tak, že sa spája zrakový, sluchový a hmatový vnem.

Aktivity, hry a cvičenia, ktoré sa sústreďujú na verbálne akustickú diferenciáciu a akustickú pozornosť

• zistiť rozdiely vo dvojiciach podobne znejúcich, avšak zmysluplných slov,
• tvoriť samostatne dvojice podobne znejúcich slov,
• určiť, či je, alebo nie je rozdiel medzi dvomi krátkymi, avšak nezmyselnými slovami,
• dvojice slov čo najpresnejšie zopakovať,
• medzi rôznymi slovami zaregistrovať svoje meno a na tento sluchový vnem reagovať určitým pohybom.

2. Rozvíjať predstavivosť, pamäť a pozornosť

• Hádankové hry na motorickú pamäť typu „ukáž, čo som urobil“, úlohou dieťaťa je presne si zapamätať nejaký pohyb, vykonať ho a k nemu pripojiť ďalší.
• Zapamätať si nejaké praktické alebo pohybové úkony na základe slovného zadania a vykonať ich v presnom slede.
• Aktivity a hry na vizuálnu pamäť.
• Zapamätať si a rovnako poskladať jednoduchú zostavu alebo plošný či priestorový útvar.
• Aktivity a hry na vizuálnu a verbálnu pamäť, v ktorých sa prepája zrakové a sluchové vnímanie „zapamätaj si, čo je na kartičke...

3. Rozvíjať reč a myslenie

Je potrebné využívať aktivity, hry a cvičenia, ktoré sa sústreďujú na rozvíjanie celého súboru kognitívnych schopností, medzi ktoré patrí aj reč, myslenie a rôzne myšlienkové operácie ako aj poznávacia tvorivosť.

• Hry na zrakovú analýzu a syntézu „.
• Hry a cvičenia na rozvíjanie rozlišovacích schopností „čo na mne vyzerá inak?” Úlohou dieťaťa je zistiť a uhádnuť, čo sa zmenilo na vzhľade inej osoby.
• Hry a cvičenia na presnejšie stanovenie vzájomnej veľkosti na základe porovnávania alebo experimentovania.
• Hry a cvičenia na určovanie premeny geometrických tvarov a ich veľkosti na základe skladania.
• Hry a cvičenia na rozvíjanie priestorovej orientácie „povedz, kde sa nachádza?.
• Na precvičenie čísloviek s jednoduchým vyratúvaním je hra „zakázané číslo“ alebo „doplň vynechané číslo“.
• Hry a cvičenia na chápanie množstva na základe porovnávania a zrakového odhadu ako aj na chápanie pojmu čísla.
• Hry a cvičenia na sčítanie a odčítanie ako aj na precvičenie pojmu číslo.
• Na určovanie poradia a precvičenie radových čísloviek.
• Na určovanie poradia a precvičenie radových čísloviek.
• Hry na opis vlastností.
• Hry na chápanie časových vzťahov.
  3. Rozvíjanie osobnosti dieťaťa v sociálno-emocionálnej oblasti
     1. Ciele výchovy a vzdelávania

V tejto oblasti je potrebné intenzívne rozvíjať  nasledovné ciele:

1. prosociálne cítenie a správanie, interpersonálna odvaha, kultúra správania, emocionálna a sociálna komunikácia, elementárne základy emocionálnej gramotnosti, rebríček hodnôt, citová vyrovnanosť, komunikačné schopnosti
2. hudobné, hudobno-pohybové a hudobno-dramatické schopnosti dieťaťa – estetické cítenie, hodnotiace postoje, hudobná pamäť, hudobný vkus, rytmické, melodické a tonálne cítenie,
3. výtvarné schopnosti dieťaťa – estetické a výtvarné cítenie, výtvarný vkus,
4. komunikačné a literárno-dramatické schopnosti dieťaťa – sociálna, citová a dramatická komunikácia, rečová zdatnosť.
   1. 2. Aktivity, hry a cvičenia

Aktivity, hry a cvičenia orientované na rozvíjanie komunikačných schopností:

• Hra, ktorá sa zameriava na informácie o svojej osobe.
• Rozprávanie a rozhovory na zaujímavé témy.
• Hry „na otázky – prečo?
• Aktivity na súvislý rečový prejav „vymýšľanie zaujímavých príbehov.

Aktivity na rozvíjanie prosociálneho cítenia a správania a pomoci druhým:

• Hry na nenútené nadväzovanie kontaktov.
• Hry na posilňovanie interpersonálnej odvahy a zároveň na kultivovanie pohybového prejavu.
• Hry na spolupatričnosť a spoluprácu, jemnosť a vzájomné ochraňovanie.
• Aktivity a hry na vzájomné obdarovanie sa a rozdelenie sa s niečím.

Aktivity na pochopenie potreby sociálnej začlenenosti:

• Aktivity a dramatické hry na prehĺbenie empatického postoja v situácii, keď je niekto odmietaný skupinou.
• Aktivita a cvičenia na riešenie problémov a na rozvíjanie empatie.
• Aktivity a hry na posilnenie frustračnej tolerancie.

Aktivity, hry a cvičenia, ktoré sa sústreďujú na rozvoj hudobnosti, hudobného vnímania a hudobnej tvorivosti:

• Ozvenové hry „zaspievaj, zatlieskaj, zahraj... rovnako“.
• Hudobné hádanky.
• Aktivity a hry na rytmizáciu „vytlieskaj a zaspievaj svoje meno.
• Ďalej hry na melodizáciu „vymysli pieseň podľa riekanky.
• Aktivity a hry „zahraj na nejakom hudobnom nástroji, ako sa asi cítili rozprávkové postavy v situácii ...“.
• Aktivity, hudobno-pohybové, hudobno-dramatické a hudobno-výtvarné hry „čo ti pripomína táto hudba?“, alebo „ako si sa cítil/a pri počúvaní tejto hudby?“
• Vyjadriť charakter skladby prostredníctvom maľby.
• Tvorivo v inštrumentálnej hre vyjadriť pocity alebo nálady, ktoré vyvolávajú určité rozprávkové situácie.
• Hudobno-pohybová aktivita typu „zatancuj ako škriatkovia...“ alebo aktivita „vymysli kratučký balet“.

Aktivity, hry a cvičenia na rozvíjanie výtvarných zručností a výtvarnej tvorivosti:

• Výtvarné hry na dotváranie príbehu a dotváranie dejového prostredia.
• Hry s farbou v rôznej podobe, vytváranie nálady prostredníctvom hier s farbami.
• Výtvarná expresia na základe hudby, farebné vyjadrenie pocitov z určitej nálady.
• Výtvarné hry zamerané na zámerné kombinovanie rôznych materiálov a techník.

Aktivity, hry a cvičenia, ktoré sa sústreďujú na rozvíjanie verbálnej tvorivosti, príp. aj v spojení s podnecovaním vizuálnej predstavivosti:

• Aktivity a hry „rýmovanie slov“.
• vymýšľať úplne nové veršíky až po samostatnú tvorbu jednoduchej detskej básne.
• „kreslené hádanky“, úlohou dieťaťa je podľa obrázka vymyslieť hádanku.
• Vymýšľať list dokončovaním viet podľa obrázkov.
• Aktivity „vymýšľanie príbehov“.
• pokúsiť sa skupinovou formou dramaticky stvárniť obrázkový seriál a rozprávaný príbeh.
• vymysli a nakresli obrázkovú knihu, príp. leporello.
  4. Spôsob  realizácií aktivít

Jednotlivé aktivity zamerané na rozvoj dieťaťa, ktoré nedosiahlo školskú zrelosť  v perceptuálno-motorickej oblasti,  kognitívnej oblasti a  sociálno-emocionálnej oblasti zaraďujeme do procesu počas edukačnej dopoludňajšej činnosti. Aktivity následne využíva pedagóg aj na individuálnu prácu s deťmi, ktoré nedosiahli školskú zrelosť, kedy rozvíja už konkrétnu oblasť zaostávania. 

 

1. 5. Participácia školskej psychologičky na vzdelávaní detí v MŠ

Materská škola spolupracuje so školskou psychologičkou základnej školy, ktorá má v starostlivosti deti, ktoré nedosiahli školskú zrelosť. Školská psychologička, na základe pravidelnej diagnostiky a  podrobného vyšetrenia školskej zrelosti pracuje s deťmi počas celého školského roka, v ktorom dieťa pokračuje v predprimárnom vzdelávaní. 1- krát týždenne, počas edukačnej dopoludňajšej činnosti, intenzívne pracuje s deťmi na rozvíjaní konkrétnych oblastí, v ktorých bolo deťom diagnostikované oslabenie. Úzko spolupracuje s rodičmi a triednymi učiteľkami.

 

 

4. Záver

Dokument je prílohou Školského vzdelávacieho programu Materskej školy vo Voderadoch.

Dátum platnosti dokumentu: od 2.9. 2022

 

Dokument bol revidovaný k 6.10. 2021, po legislatívnych zmenách.

 

Vypracovala: Mgr. Tatiana Borisová

Schválila: Mgr. Antónia Zlatohlávková, riaditeľka školy